Pri skúmaní demandickej histórie sa občas oboznámim so zaujímavými príbehmi, ktoré aj po poldruha storočí v sebe skrývajú emócie, prežívané osobami žijúcimi generácie pred nami. Jeden takýto príbeh sa udial v rodine Michala Novotného – Mlinarčíka, ktorá obýva Majthényiho kaštieľ. Michalova sestra Mária Bodnárová mi v rámci prác na ich rodostrome poskytla fotografiu prsteňa so zaujímavou históriou. Ide o zásnubný prsteň, ktorý nikdy nenaplnil svoje poslanie.
Ferencz Deák, významný politik 19. storočia. Na obraze z roku 1840.
Príbeh nášho prsteňa sa začal napĺňať začiatkom 19. storočia v malej maďarskej dedinke Söjtör. V rodine miestneho zemana Františka Deáka jeho manželka Alžbeta 17. októbra 1803 podstúpila veľmi ťažký pôrod. Porodila syna Františka, avšak na následky pôrodu zomrela. Otec dal chlapca do starostlivosti svojho strýka Jozefa. Osud bol k malému Ferencovi nemilosrdný. Mal len päť rokov a stratou otca osirel úplne. O najmladšiu sirotu sa od piatich rokov starali jeho starší súrodenci Anton, Jozef a Klára. Ferenc absolvoval školy na rôznych miestach, a ako mladý právnik sa presadil v župnej politike. Čoskoro vystriedal brata Antona vo funkcii podžupana. Ten sa pre chorobu vzdal poslaneckého mandátu v krajinskom sneme. Ferenc bol na jeho miesto zvolený za poslanca. Brat Anton ho do funkcie odporúčal slovami „ Dostanete za mňa človeka, ktorý má v malíčku viac schopností, ako ja v celom tele“.
Ferenc Deák medzi ministrami revolučnej vlády (dolu uprostred).
Po pár rokoch poslancovania sa Ferenc zoznámil s mladým poslancom, právnikom, Jánom Paczolayom z Demandíc, ktorý tiež chodil do Bratislavy na snemovné schôdze. Ferenca Deáka naplno pohltila politika. Najprv sa zdalo, že rodinný život mu bude súdený. Zoznámil sa s Vilhelmínou de Héja, s ktorou sa v roku 1840 vo veku 37 rokov zasnúbil. Na potvrdenie svojho záujmu o sňatok s ňou jej daroval zlatý zásnubný prsteň, v ktorom sú vyryté iniciály jeho mena D F a rok 1840.
Mladý Deák bol asi vyznávačom podobnej zásady, ako Ľudovít Štúr, tiež v tom čase poslanec na sneme za mesto Zvolen, teda „Málo troviť, veľa robiť a neženiť sa“. Vilhelmína na naplnenie manželského sľubu čakala dlhých jedenásť rokov. To Ferenc stíhal iné veci. V revolúcii sa stal ministrom spravodlivosti vo vláde Ľ. Košútha. Už po pol roku sa funkcie vzdal pre rozdielne prístupy k riešeniu vzťahov s Habsburgovcami. V roku 1865 bol na čele strany, ktorú založil, a ktorá potom viacero období zostavovala vládu.
Deákova politická kariéra vyvrcholila vyrokovaním dohody o vyrovnaní s Rakúskom a vznikom dvojštátu. V tejto strane pôsobil aj Ján Paczolay. Jeho brat Ladislav, narodený v Demandiciach, sa mal možnosť zoznámiť s Vilhelmínou, ktorá takmer tucet rokov čakala na Ferenca. Do manželského zväzku s ním už nikdy nevstúpila. Stala sa manželkou Ladislava Paczolaya, ktorému porodila štyri dcéry. Jedna z nich, Irena, sa vydala za profesora Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, Otta Schwartza. Jej vnučku Helenu Róhnovú pojal za manželku v roku 1838 Karol Novotný - Mlinarčík. Jeho dcéry vlastnia prsteň, ktorý ich prababka uschovávala na pamiatku svojej prvej lásky a známeho politika Ferenca Deáka. Ten sa napokon neoženil.
Súčasťou
rodinnej histórie Szabadhegyiovcov sú aj vzťahy k Ferenczovi Deákovi.
Prepojenie medzi nimi vytvára Karol
Nedeczky. Krsným otcom jednej jeho dcéry Idy, bol Ferencz Deák. Keď Karol
zomrel iba vo veku 41 rokov a zanechal po sebe päť detí, staral sa o ne ako
krstný otec. Ida Nedeczká sa vydala za Alexandra Szabadhegyiho. Ich syn Zoltán
sa stal manželom Kataríny Paczolayovej. Obaja sú pochovaní v Demandiciach
v rodinnej krypte mauzólea v miestnom cintoríne. Ida s Ferencom
si vymieňali listy aj potom ako sa vydala. Ferencz Deák jej bol aj naďalej
životným radcom. Korešpodencia s Idou sa našla v zabudnutom trezore v suteréne
francúzkej ambasády v Budapešti. Tam si ich uschoval niekto z rodiny Nedeczky–Szabadhegyi krátko pred koncom
vojny. Aj tieto nové pramene poukazujú na blízky vzťah Ferencza Deáka k našim
predkom v Demandiciach a približujú pravdivosť nášho príbehu.
Posledné roky pred svojou smrťou 28. januára
1876 sa Ferencz Deák staral o Helenu, osirotenú dcéru svojho najlepšieho priateľa
Mihálya Vörösmarty. V opatere tejto rodiny skonal. Za svoje štátnické
a ľudské zásluhy odmietol akékoľvek vyznamenania. Pochovaný bol s veľkou
pompou. Cisárovna Sisi osobne položila kyticu k jeho katafalku. Miesto
večného odpočinku má v mauzóleu, v jednom z budapeštianskych cintorínov.
Mauzóleum Ferenca Deáka.
Kerepesi temető: Deák-mauzóleum, staviteľ: Gerster Kálmán
The Unfulfilled Promise
During my explorations of the history of Demandice I sometimes stumble upon such interesting stories that are incredibly full of strong emotions perceived by our ancestors, and as such, attract attention even nowadays, one and a half century later. One of these stories took place in the family of Michal Novotny – Mlinarcik, which dwelt in the Majthenyi mansion. During the process of discovering and putting together their family tree, Michal’s sister Maria Bodnarova provided me with a photograph of a certain ring with a most interesting history. It was an engagement ring which never got to fulfill its only true mission.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára